V tridsiatych rokoch 19. storočia rod Forgáčovcov využil povojnovú konjunktúru a nad Velčicami v Hute založil skláreň.
Spracovávala sa domáca surovina – relatívne čistý kremenec zo Svinca. Doviedli nemeckých odborníkov – sklárov -a na lúke pod Kľačanmi na Čerešňovom potoku vybudovali sklárske pece. Podľa zachovaných stôp (ešte pred päťdesiatimi rokmi) pece mali hruškový tvar, priemer dna asi 60-70 cm a výšku asi 120 cm. Vyrábalo sa tu prevažne duté sklo, rozličné farebné fľaše na uskladňovanie alkoholu, liekov, poháre a mierky.
Pekne vidieť kúsky skla.
Mnohé výrobky vozili do Viedne i do peštianskych lekární. Niektoré výrobky sa zachovali v Mestskom múzeu v Zlatých Moravciach.
Originál fľaška z Velčickéj huty ktorá ma objem 2 litre.
Nepoznáme celé, kompletné dejiny sklárne v Hute (podľa nich sa menuje aj lúka, na ktorej skláreň stála), máme len niekoľko nepriamych záznamov. Napríklad zo zoznamu darcov na organ do velčického kostola z roku 1877 vidno, že naň prispelo 21 obyvateľov Huty, z ktorých 13 malo nemecké mená. Nezachovali sa záznamy o rozsahu výroby sklárne, počtoch zamestnancov, príčinách zániku, dokonca ani presný dátum ukončenia výroby. Je známe, že na konci 19. storočia zmechanizovaním výroby cena skla značne poklesla, mnohé sklárske huty zanikali, prežilo len 4 – 5. Predpokladáme, že skláreň v Hute zanikla v desaťročí 1880 – 1890.
Usudzujeme tak podľa poklesu obyvateľstva vo Velčiciach. Kým roku 1880 mali 828 obyvateľov, roku 1890 len 774. Z toho vyplýva, že pravdepodobný počet zamestnancov neprevýšil päťdesiat.
Pôvodná tehla s ktorej boli postavené pece , na ktorej je vidieť kúsky skla .
Podľa niektorej odbornej literatúry vo Velčiciach mala existovať od prvej tretiny 19. storočia aj papiereň, dielňa na ručnú výrobu papiera. Túto informáciu nemôžeme potvrdiť. Ide o omyl, zámenu s obcou Velčice v Trenčianskej župe. Vo Velčiciach nebolo celoročne dosť vody potrebnej na výrobu buničiny – papiera.
V Hute na miestach bývalej sklárne počas prvej svetovej vojny – s pomocou talianskych zajatcov – postavili pílu na vodný pohon. Potrebnú vodu odrazili z Polátneho potoka. Píla po prvej svetovej vojne zanikla, zhorela. Materiál na fotenie poskytol M.Gutman.
Kamene z Plosky (567 m), ktoré sa používali pri výrobe skla.
