„Ondrej, z Božej milosti kráľ Uhorska..‘ Takto sa začína listina uhorského kráľa Ondreja II. prepoštovi ostrihomskej kapituly kanonikovi Tomášovi z roku 1232, v ktorej sa prvýkrát spomínajú Velčice. Ňou panovník, Arpádovec, Ondrej II. zaradil obyvateľov viacerých obcí podliehajúcich Zvolenskému hradu medzi dvorníkov – hradných Nitrianskeho hradu.
„Nomina autem villarum, quas in ud vornicos transtulimus, sunt hec: …Gurmot, Lapas, Yagar, Chalad, WELCHEZ, Guymes, Nemchez… Mená tých obcí, ktorých dvorníkov prevádzame (preraďujeme), sú:… okrem Velčíc (Welchez) Lapas – Lapaš, dnešné Golianovo, Yagar – Jarok, Chalad – Čeladice, Guymes – Gýmeš (Jele nec), Nemchez – Nemčiňany a ďalšie. Listina neuvádza vznik týchto obcí, existovali už predtým – napr. Gýmeš je písomne doložený už roku 1113 -, ale obyvateľov existujúcich obcí pôvodne zaradených pod Zvolenský hrad preraďuje pod iný ne pomenovaný, pravdepodobne Nitriansky hrad s tým, že cir kevné dávky majú odovzdávať ostrihomskej kapitule. Listina je však pre dejiny obce dôležitá.
Prvýkrát úradne doložila existenciu Velčíc a zaznačila ich vtedajší názov. Od toho roku (1232) sa začínajú skutočné dejiny obce. Celé okolie Velčíc bolo osídlené skoro a písomné dokumenty to potvrdzujú. Najstaršie záznamy sú: o Žikave z roku 1075, o Kostoľanoch pod Tríbečom a Jelenci z roku 1113, o Dolných Sľažanoch a Zlatne z 1156, o Velčiciach z 1232; o Solčanoch z druhej strany Tríbeča sú záznamy z roku 1235, o Ladiciach (Lenduch) z 1253, o Nevericiach z 1275, o Hosťovciach z 1323, o Horných Sľažanoch z 1379, o Mankovciach z roku 1393. Vo vtedajšom Uhorsku všetka pôda patrila panovníkovi. Jej spravovanie zveril stoliciam (župám), prípadne ju daroval jednotlivým šľachticom, vodcom vojska alebo cirkevným hodnostárom. Zaradenie obyvateľov Velčíc pod správu Nit rianskeho hradu nezostalo natrvalo, menilo sa. Od roku 1270 patrili hradu Tekov a časť obce kráľovským dvorníkom. Hrad Tekov sa stal centrálnym hradom Tekovskej stolice.
Ondrej 2.
